Keď si do firmy privediete šikovných ľudí, to posledné, po čom túžite, je, že vám jedného dňa zaklopú na dvere kancelárie s výpoveďou. A dôvodom nebude nízky plat ani konkurencia, ale vyhorenie v práci. Aby vás tento novodobý fenomén nepripravil o kľúčových ľudí, oplatí sa vedieť, ako vyhoreniu predchádzať.
Príčinou vyhorenia je nezvládnutý stres
O syndróme vyhorenia sa začalo hovoriť v 70. rokoch minulého storočia. Americký terapeut Herbert Freudenberger ho opísal ako stav dlhodobého psychického a fyzického vyčerpania. Postihuje najmä ľudí, ktorí sa práci venujú príliš intenzívne a nemajú dostatok priestoru na oddych. Na rozdiel od obyčajnej únavy ide o vážny stav chronického stresu. Prekonať syndróm vyhorenia väčšinou nie je možné len silou vôle – často musí zasiahnuť psychológ alebo terapeut.
Viete, že …
… syndróm vyhorenia v roku 2019 oficiálne uznala aj Svetová zdravotnícka organizácia ako zdravotnú diagnózu? V praxi to znamená, že ak človek vyhorí, lekár ho môže poslať na PN-ku rovnako ako pri inom zdravotnom probléme. Práceneschopnosť potom môže v závislosti od závažnosti trvať týždne až mesiace.
Pocit vyhorenia má každý tretí zamestnanec
Podľa prieskumu Inštitútu stresu v spolupráci so zdravotnou poisťovňou Dôvera majú pocit vyhorenia viac než dve tretiny Slovákov. Nepriaznivé sú aj celosvetové štatistiky Gallup. Podľa nich zažíva občasné vyhorenie až 76 % ľudí, pričom takmer 30 % priznáva, že vyhorenie pociťujú veľmi často alebo stále. Inými slovami, vyhorenie je bežnejšie, než si firmy myslia.
Zdroj: https://www.gallup.com/workplace/237059/employee-burnout-part-main-causes.aspx
Najviac ohrození sú ľudia v pomáhajúcich, no aj ďalších profesiách:
- zdravotníci
- učitelia
- manažéri
- sociálni pracovníci
- záchranári
- právnici
- finanční pracovníci
- IT špecialisti
- obchodní pracovníci
- a novinári.
Príznaky vyhorenia neignorujte
Existujú signály, ktoré vám napovedia, že vaši zamestnanci nemali iba zlý deň, ale ide o vážnejší problém. Ak je človek neustále unavený aj po víkende či dovolenke, stráca chuť do práce a začína byť cynickým, môže ísť o varovné signály. Ďalším znamením je slabší výkon, problém so spánkom, pribúdajúce chyby, ťažšie sústredenie a zabúdanie. Objaviť sa môžu aj podráždenosť, výbuchy, konfliktná nálada alebo naopak úplná apatia. Keď sa k tomu pridajú časté PN-ky či snaha zdržať sa v práci čo najmenej, je jasné, že niečo nie je v poriadku.
Ide o problém celej organizácie
Najväčšou chybou je myslieť si, že vyhorenie v práci je len osobný problém zamestnanca. Nie je. Ak človek vyhorí, je tu veľká šanca, že zlyhalo niečo vo firme. Môže ísť o neúnosnú pracovnú záťaž, nejasnú komunikáciu, nedostatok podpory od manažérov alebo zle nastavenú firemnú kultúru, ktorá oceňuje prepracovanie namiesto zdravého výkonu.
Vyhorenie vzniká tam, kde je dlhodobo veľa stresu a kde panujú nereálne očakávania. Ak budete iba čakať, že sa človek sám „dá dokopy“, riskujete, že rovnaká situácia sa bude opakovať aj s ďalšími. A vy prídete nielen o ľudí, ale aj o peniaze.
Vyhorený zamestnanec stojí firmu tisíce eur
Podľa správy Európskeho inštitútu odborových zväzov (ETUI) sú náklady spojené s pracovnou psychickou záťažou – teda depresiou, stresom a s nimi súvisiacimi ochoreniami – v EÚ vo výške viac ako 100 miliárd eur ročne. V tomto vyčíslení sú zahrnuté náklady na absenciu, zníženú výkonnosť, liečbu a ďalšie následky.
Premietnime si to v menšom meradle. Predstavte si, že vyhorí vysokopostavený manažér. Jeho miesto sa nedá obsadiť bežným inzerátom na pracovných portáloch. Náhradníka hľadáte cez headhunterskú agentúru, proces trvá niekoľko mesiacov a samotný nábor stojí tisíce eur. Nový človek navyše potrebuje čas na zapracovanie, počas ktorého nedokáže plnohodnotne zastúpiť skúseného lídra.
Medzitým prichádzate o kontinuitu vo vedení, o know-how a často aj o kľúčových klientov, ktorí mali vzťah práve s odchádzajúcim manažérom. Takéto vyhorenie sa preto neráta len vo vyplatenej mzde za mesiace nižšieho výkonu. V skutočnosti vás môže stáť tisícky eur, ktoré musíte investovať do náhrady a opätovného naštartovania tímu.
Zdroj: https://www.etui.org/news/first-time-european-report-puts-price-stress-work
Zastavte vyhorenie včas
Prevencia vyhorenia si vyžaduje viac než jednorazové workshopy či ovocie v kuchynke. Potrebuje systematický prístup. Základom je pracovné prostredie, v ktorom majú ľudia:
- jasne komunikované a nastavené ciele
- rozumnú pracovnú záťaž
- férovo rozdelené úlohy
- a podporu well-beingu zo strany vedenia.
Pomáha aj to, keď si môžu do istej miery určiť, kedy a ako budú pracovať. Vďaka flexibilite si ľudia prispôsobia prácu rodinným povinnostiam a ľahšie dosiahnu zdravý work-life balance.
Nezabúdajte ani na oddych. Športové teambuildingy, masáže na pracovisku, well-being dni či rekreačné poukazy nie sú zbytočný luxus, ale spôsob, ako zamestnancov motivovať k zdravej miere oddychu. K pozitívnej atmosfére na pracovisku prispejú aj stravné lístky či flexibilné benefity. Samy o sebe síce neochránia pred vyhorením, ale dávajú jasný signál, že si vážite svojich ľudí.
TIP: Vedeli ste, že už pár dní voľna môže zamestnancom výrazne pomôcť dobiť baterky? Prečítajte si, ako rekreácia ovplyvňuje koncentráciu v práci.
Otvorená atmosféra pomôže najviac
Je ešte jedna dôležitá vec, ktorá vám v rámci prevencie vyhorenia pomôže. A tou je otvorená atmosféra vo firme, v ktorej sa ľudia neboja dávať spätnú väzbu a pomenovať problémy. Niekedy stačí anonymný dotazník, inokedy priamočiary rozhovor s manažérom. Dôležité je, aby spätná väzba nezapadla prachom, ale aby ste ju vedeli premietnuť do každodennej praxe. Keď sa to podarí, predídete únave aj demotivácii vašich zamestnancov.
