Až 45 %. Toľko Slovákov uvádza nadmerné množstvo práce a vysoké očakávania od nadriadených za najväčší spúšťač stresu v práci. Je to výsledok prieskumu Inštitútu pre výskum práce a rodiny. Duševné zdravie zamestnancov prestalo byť témou wellbeingových brožúr. Pritom priamo ovplyvňuje to, čo riešite každý deň – výkon tímu, fluktuáciu aj atmosféru vo firme.
Ak máte pocit, že ľudia sú unavení a menej sústredení, často za tým nie je nedostatok schopností. Ale dlhodobý stres a slabá psychohygiena. A práve tu máte ako zamestnávateľ najväčší vplyv.
Vyčerpaní zamestnanci robia viac chýb
Väčšina manažérov vie rozoznať chorého zamestnanca. Oveľa ťažšie sa identifikuje človek, ktorý chodí do práce, sedí na svojom mieste, odpovedá na e-maily. A pritom funguje na tretinu kapacity. Práve toto je tvár duševných problémov na pracovisku.
Stres v práci nevidno na prvý pohľad, ale skôr či neskôr sa prejaví. Zamestnanec, ktorý je fyzicky prítomný, ale psychicky vyčerpaný, robí viac chýb, rozhoduje sa pomalšie a šíri napätie v tíme. A nakoniec prichádza výpadok – vo forme absencie alebo odchodu.
Nie je to náhoda. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie patrí stres medzi hlavné príčiny poklesu produktivity a pracovnej neschopnosti.
Pre vás to znamená:
- vyššie náklady na nábor a zaučenie,
- slabšiu angažovanosť zamestnancov,
- stratu know-how v tíme,
- kolísavý výkon a viac chýb.
Ak wellbeing neriešite, aj tak zaň platíte. Len nepriamo.
Syndróm vyhorenia prichádza po etapách
Vyhorenie nie je výsledok jedného zlého týždňa. Je to dôsledok mesiacov, niekedy rokov ignorovaných signálov.
Prechádza niekoľkými fázami:
- začína nadšením a vysokým nasadením – paradoxne, tí najlepší sú najohrozenejší.
- potom príde stagnácia, sklamanie, frustrácia.
- v závere nastupuje apatia: zamestnanec sa prestane zaujímať o čokoľvek, prestane sa snažiť.
Ak sa ako firma dostanete do poslednej fázy s kľúčovými ľuďmi, bude vás to stáť veľa. Aj čo sa týka nákladov na nábor náhrady, aj z hľadiska straty know-how.
Vedeli ste?
Najohrozenejšie sú tzv. pomáhajúce profesie – vojaci, policajti, hasiči, učitelia, zdravotníci, sociálni pracovníci, manažéri. Ale dnes vyhorenie zasahuje prakticky všetky odvetvia. Programátori, obchodníci, ľudia v zákazníckej podpore. Závisí to od toho, aké podmienky firma vytvára – nie len od povahy práce samotnej.
Ako pracovné prostredie formuje mentálne zdravie?
Ak je normou pracovať bez pauzy, odpovedať na správy večer a „stíhať za každú cenu“, zamestnanci sa prispôsobia. Krátkodobo to môže fungovať, ale z dlhodobého hľadiska to predstavuje psychický tlak.
Hovorí sa, že ľudia neopúšťajú firmy, ale opúšťajú manažérov. Na tomto tvrdení je veľa pravdy. Štýl vedenia, nedostatok spätnej väzby, nejednoznačné ciele či ignorovanie preťaženia tiež vedú k duševnému vyčerpaniu, pretože vytvárajú neistotu. A neistota je jeden z najväčších spúšťačov stresu.
Čo môžete ako zamestnávateľ urobiť?
Duševné zdravie zamestnancov nie je otázka jedného teambuildingu ročne ani plagátu o meditácii v kuchynke. Je to systémová záležitosť, ktorá si vyžaduje dlhodobý záväzok. Nájsť spôsob, ako zvládnuť stres zamestnancov a predchádzať ich preťaženiu závisí od kultúry firmy. Medzi overené nástroje prevencie duševného zdravia v práci patria:
Otvorená komunikácia bez stigmy
Zamestnanci sa boja, že ak povedia, že nezvládajú, budú vnímaní ako slabí alebo nahraditeľní. HR môže túto kultúru aktívne meniť: tréningami pre manažérov a pravidelnými one-on-one rozhovormi.
Kľúčové je, aby téma duševného zdravia nezaznela len v októbri pri Svetovom dni duševného zdravia. Musí byť súčasťou bežného jazyka firmy a rovnako prirodzená ako rozhovor o cieľoch alebo projektoch.
Flexibilita ako nástroj prevencie
Prieskumy ukazujú, že work-life balance je pre zamestnancov po celom svete najdôležitejším faktorom pri výbere zamestnávateľa. Flexibilný pracovný čas a možnosť práce z domu nie sú benefity navyše. Sú to základné podmienky, ktoré bránia vyhoreniu.
Pamätajte:
Home office sám osebe nie je riešenie. Práca z domu bez jasných hraníc môže viesť k väčšej izolácii a strate hraníc medzi prácou a oddychom. Musíte nastaviť jasné pravidlá dostupnosti.
Prostredie, do ktorého zamestnanci radi prídu
Fyzické prostredie ovplyvňuje psychiku viac, než si uvedomujete. Hluk v open space znižuje sústredenie a zvyšuje stres. Nedostatok denného svetla zhoršuje náladu.
Zabezpečte zamestnancom tiché zóny, rastliny, pohodlné miesta na pauzu alebo ergonomické vybavenie. To všetko má merateľný vplyv na pohodu a produktivitu.
Wellbeing ako nástroj výkonu
Zamestnanec, ktorý nie je preťažený, funguje stabilne. Lepšie sa sústredí, robí menej chýb a zvláda náročné situácie bez zbytočných výkyvov. To sa priamo premieta do výsledkov tímu.
Z pohľadu zamestnávateľa má zmysel podporovať najmä tieto princípy:
- Normalizujte pauzy. Obed mimo pracovného stola a krátke prestávky počas dňa zvyšujú sústredenie aj energiu.
- Nastavte realistické očakávania. Nie všetko musí byť urgentné. Jasné priority a menej zbytočných meetingov dávajú ľuďom priestor robiť svoju prácu kvalitne.
- Vyberajte benefity, ktoré wellbeing podporujú. Dni voľna navyše, poukážky na šport, kultúru, wellness alebo príspevok na stravovanie.
Ľudia totiž neodchádzajú len kvôli platu. Odchádzajú, keď dlhodobo nevládzu.
Zlepšite svoju reputáciu
Work-life balance už nie je benefit, ktorý „poteší“. Je to faktor, podľa ktorého sa ľudia rozhodujú, kde budú pracovať. Mladší zamestnanci čoraz otvorenejšie hovoria o duševnom zdraví a pri výbere zamestnávateľa aktívne hľadajú firmy, kde je táto téma braná vážne.
Podporou duševného zdravia zamestnancov získate:
- nižšiu fluktuáciu a menej absencií,
- vyššiu angažovanosť zamestnancov,
- väčšiu odolnosť tímov,
- lepšiu schopnosť udržať talenty,
- ľudí, ktorí zostanú vo firme dlhšie.
To je konkurenčná výhoda, ktorú nevidno v tabuľkách, ale vo výsledkoch.
Duševné zdravie zamestnancov nie je módny trend
Neodíde s ďalším cyklom HR konferencií. Je to dlhodobá realita pracovného trhu. Preťažený zamestnanec robí chyby preto, že už nemá kapacity. A to je výzva, na ktorú musíte odpovedať vy ako zamestnávateľ.
Začnite tým, čo má okamžitý dopad. Zjednodušte každodenné fungovanie, nastavte jasné priority a dajte ľuďom priestor na regeneráciu. Otvorte tému mentálneho zdravia bez stigmy a sledujte, čo sa mení.
